Tí, ktorí sú na vysokej škole poznajú ten pocit, keď v indexe zasvieti Fx. V mojom prípade (za dva roky štúdia) by som ich mohla spočítať na jednej dlane - a čo je "horšie", pribúdajú.
Samozrejme, ako známka to nič neznamená. Dve písmenká sa transformujú do číslice 0, znamenajú opravný termín alebo opakovanie toho istého morenia sa o rok.
Samozrejme, sprvu to zabolí. No potom človek potrasie rukou, hlavou a pohárom s kamarátkami, keď sa smeje o dušu spasenú z dôvodov, pre ktoré táto známka zasvietila.
Pamätám si svoje prvé Fx akoby to bolo včera (bolo to takmer pred rokom).
Bola to hodina dejín praveku a blízkeho východu a ja so svojimi štyroma kamarátkami a dvoma spolužiačkami sme sa išli rozpučiť od smiechu z testu, ktorý sme dostali a ktorý sme zhodnotili ako hlúpy a zle urobený. Vtedy sme nedostatočnú ešte len predpovedali, a keď prišla, všetky sme sa stretli so širokým úsmevom.
Bola som práve vo výťahu, kráčajúc bohvie kam. Moje pôvodné plány sa zmenili keď mi v mobile zapípala aplikácia AIS a v nej to krásne, červené
V tej chvíli som sa začala usmievať ako bláznivá. Samozrejme, nebolo mi všetko jedno a cítila som potupu a hlboký zármutok zo zlyhania. Ale v momente ako som začala stretávať svoje "kumpánky" a dozvedala sa o ďalších rovnakých záveroch, už som sa vedela len smiať.
Veci boli zložitejšie - boli závažné debaty, boli preplakané noci... Najmä keď po tejto prišla ďalšia taká. Ale potom si človek uvedomil, že chyba nebola tak úplne v nás, študentoch, ale niekde inde. A svet sa prestal rúcať.
Dnes do messengerovej skupiny zo semináru štylistiky prišla správa, v ktorej bolo uvedené, že väčšina z triedy dostala z predbežnej písomky Fx.
Rozhodla som sa teda pre tento krátky článoček. Jednak preto, že ma to zamrzelo, jednak preto, že strácam chuť bojovať za svoj titul a v neposlednom rade pre Vás a pre seba.
Tak ako 5 na základnej a strednej škole, Fx je tiež len jeden z mnohých výsledkov, zakopnutie na dlhej ceste života. Nič ním nekončí, len sa pokračuje. Je to šanca zabojovať, napraviť chybu, odhaliť svoje slabé stránky.
Je to šanca vysporiadať sa s tým smutným, čo nás v živote postretne, šanca postaviť sa zlyhaniam, ktoré sú nám hádzané pod nohy ako hrubé polená.
Takže hlavu hore, zatvoriť učebnice, predýchať... a poďme škole nakopať život za to, že nám ho ešte viac sťažuje. Bojujme, študenti, pretože keď to prekonáme, budeme sa mať dobre. Budeme môcť spomínať aj na zlé so smiechom. A o tom (študentský) život je.
